reklama

Ako som osprostel...............................

Cheche, dlho som tu nebol...... však keď človek zmaturuje a nemá vôbec záujem o vysokoškolské vzdelanie musí vhupnúť do života rovnými nohami a nebáť sa rôznych nástrah života ,nemá veľa času blogovať :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)


Spomienky. Sú tu a vždy tu budú. Netreba pred nimi utekať. Niektoré sú nepríjemné, niektoré priemerné a niektoré su také na ktoré sa nezabúda.
Ako vtedy.....akoby to bolo dnes. Celkom obyčajný deň v škole, vlastne ani nie. Mali sme prvú hodinu voľnú, som zaliezol do učebne informatiky ako zvyčajne, a chystal som sa na ďaľší nudný deň v škole.
Zvoní...... Zatváram dvere učebne a idem po schodoch k triede, stretám obľúbenú učiteľku, ktorá má taký zvláštny neočakávaný úsmev na tvári, akoby mi prave chcela niečo vyparatiť. Mimochodom má na starosti školskú knižnicu, do ktorej často chodím.
Ani by sa ma to nejak nedotklo, keby sme vyučovanie nezačínali hodinou seminára z literatúry, ktorú učí prave ONA. Sadám do lavice a opakujem si učivo z poslednej hodiny.
Zvoní, s obavami sledujem učiteľku ako vykračuje pomedzi lavice ku katedre.Očakávaná chvíla nastáva, práve vyslovuje moje meno. Chápete? Prečo ja? Čo zas chce?
Kŕčovito sa zdvíham zo stoličky a pomaly sa presúvam k jej hranatému stolu, ktorý spoločne zo spolužiakmi často využívame ako futbalovú bránku na naše minizápasy cez prestávky. Očakávam tú starú známu vetu....... Zopakuj mi učivo z predchádzajúcej hodiny,............ áno, to, z ktorého si tak dutý.
Na moje prekvapenie však neznie táto veta........ Podáva mi knihu, pričom na tvari jej pohrava šibalský úsmev, ktorý nedokážem slovne vyjadriť.Keď sa pozriem na názov knihy... začínam mať aj ja podobný úškrn na tvári, totiž ako vidím názov knihy, chápem jej výraz tváre. Totiž kniha nesie názov: Ako som osprostel


Prečo to spomínam?


Marec, poberaj sa starec.... Ale nie, marec - mesiac knihy, poberaj sa starec do knižnice........... ja sice nie som starec ale po štyroch rokoch som zašiel konečne do Trenčianskej knižnice, aby som si niečo konečne požičal, prečítal. Chodím sem a tam a zrazu ma niečo napadlo. Chcel som utekať, ale zistil som, že to bola spomienka.
Spomienka, ktorú som spomínal pred chvíľou...... Tak som zašiel za tetou, ktorá má na starosti knižné oddelenie a opýtal som sa jej na autora knihy...... Na očiach jej zaihral zvláštny usmev a po chvílke váhania mi povedala autora a dodala, že tá kniha je naozaj dobrá. Tak som si ju požičal a idem sa do nej pustiť.
Na okraj: Kniha Ako som osprostel od Martina Pageho je naozaj veľmi dobrá, odporúčam prečítať
Na obale knihy je prológ, ktorý by som si dovolil citovať:
Blbci majú šťastie.
Hlúposť je dar od Boha.
Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.....
A tak podobne.
Ľudia niekedy tvrdia, že by boli najradšej úplne sprostí, aby si neuvedomovali
všetky hrôzy tohto sveta, lebo obmedzenci sa v živote menej trápia.
Keby každý, kto vyslovil takéto želanie, mal možnosť naozaj osprostieť
a zaradiť sa medzi tupcov, bez váhania by sa na to vykašlal.
Veď kto by chcel byť terčom nadávok inteligentov a pozerať sa na svet očami
idiota?
Nikto. Ale keď sa náhodou jeden taký nájde a ešte o tom napíše aj knihu......

Michal Hajduch ml.

Michal Hajduch ml.

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som celkom neobyčajný chalan z Beluše, ktorý sa snaží písať, trocha počúvať metalovú hudbu a často zabúda :) a vie sa smiať, je optimista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu